Život Prešova
online
online
Európsky rok dobrovoľníctva je viac ako len výzva
01.02.2011 Prešov
Podľa Európskej komisie patrí tento rok dobrovoľníctvu. Európska dvadsaťsedmička by mala vo svojom prostredí čo najsilnejšie ukotviť dobrovoľnícku prácu.Aktivity, ktoré ľudia nerobia preto že musia, ale preto, že chcú. A práve to im dáva vyššiu pridanú hodnotu a nenahraditeľný status.
Dobrovoľníctvo môže mať rôzne podoby. Či už ide o dovoz liekov, nákup potravín, prácu so sociálne ohrozenými skupinami, alebo akúkoľvek inú aktivitu ktorá sleduje nefinančný zisk. Dobrovoľníci podávajú pomocnú ruku bez toho, aby v tej druhej mali nachystanú faktúru. Ich malá pomoc v sebe nesie veľké odhodlanie. Bez ohľadu na oblasť v ktorej sa angažujú, nesú so sebou obrovskú zodpovednosť a predstavujú nemalú pomoc. Svoje o tom vedia nielen prijímatelia pomoci, zdravotne či telesne odkázaní ľudia ale aj mestá a obce, ktorým neziskové organizácie a neformálne združenia pomáhajú. Napriek tomu, že im to neprikazuje žiaden zákon, naplno, v rámci voľného času, na úkor kamarátov či rodiny robia to čo považujú za správne, za verejnoprospešné. Preto im nepatrí len okrajová pozícia, ale miesto spoluautora verejnej politiky. Počas Európskeho roka dobrovoľníctva by sa im mala venovať zvýšená pozornosť a diskusia o tom ako spoločne formovať solidárnu spoločnosť. Tento rok by preto mal byť venovaný všetkým aspektom dobrovoľníckej práce, povzbudeniu a oceneniu ľudí, ktorí jej svojimi aktivitami a odriekaním robia dobré meno. Odovzdanie ďakovného listu nestačí. Potrasenie rukou je málo.
Dobrovoľníctvo nemá na ružiach ustlané. Nie zriedka sú takéto služby vnímané ako lacná osobná reklama, alebo konkurent organizáciám prísne sledujúcim zisk a to aj na úkor choroby, staroby, bezradnosti. Samotná štartovacia pozícia v tieni podozrení a určitej morálnej alebo spoločenskej diskvalifikácie je veľmi zložitá. Svoje o tom vedia hlavne tí, ktorých nápady a chuť sa postupne stali slušným biznisom v rukách „neziskových prevádzkovateľov“.
Kradnúť sa nesmie a nemali by sa ani nápady. Napriek tomu sa to deje a len málokedy na krádež doplatia skutoční vinníci. Európsky rok dobrovoľníctva by mal byť obdobím hľadania odpovedí na dve základné otázky: Ako podporovať dobrovoľníkov a ako ich chrániť? Bez zodpovednej reakcie sa po roku obzrieme a zistíme, že sa nič nezmenilo. Akurát sme premárnili obdobie, ktoré je výzvou a teda určitým morálnym záväzkom.
Michal Kaliňák,
politológ, špecialista na samosprávu
Dobrovoľníctvo môže mať rôzne podoby. Či už ide o dovoz liekov, nákup potravín, prácu so sociálne ohrozenými skupinami, alebo akúkoľvek inú aktivitu ktorá sleduje nefinančný zisk. Dobrovoľníci podávajú pomocnú ruku bez toho, aby v tej druhej mali nachystanú faktúru. Ich malá pomoc v sebe nesie veľké odhodlanie. Bez ohľadu na oblasť v ktorej sa angažujú, nesú so sebou obrovskú zodpovednosť a predstavujú nemalú pomoc. Svoje o tom vedia nielen prijímatelia pomoci, zdravotne či telesne odkázaní ľudia ale aj mestá a obce, ktorým neziskové organizácie a neformálne združenia pomáhajú. Napriek tomu, že im to neprikazuje žiaden zákon, naplno, v rámci voľného času, na úkor kamarátov či rodiny robia to čo považujú za správne, za verejnoprospešné. Preto im nepatrí len okrajová pozícia, ale miesto spoluautora verejnej politiky. Počas Európskeho roka dobrovoľníctva by sa im mala venovať zvýšená pozornosť a diskusia o tom ako spoločne formovať solidárnu spoločnosť. Tento rok by preto mal byť venovaný všetkým aspektom dobrovoľníckej práce, povzbudeniu a oceneniu ľudí, ktorí jej svojimi aktivitami a odriekaním robia dobré meno. Odovzdanie ďakovného listu nestačí. Potrasenie rukou je málo.
Dobrovoľníctvo nemá na ružiach ustlané. Nie zriedka sú takéto služby vnímané ako lacná osobná reklama, alebo konkurent organizáciám prísne sledujúcim zisk a to aj na úkor choroby, staroby, bezradnosti. Samotná štartovacia pozícia v tieni podozrení a určitej morálnej alebo spoločenskej diskvalifikácie je veľmi zložitá. Svoje o tom vedia hlavne tí, ktorých nápady a chuť sa postupne stali slušným biznisom v rukách „neziskových prevádzkovateľov“.
Kradnúť sa nesmie a nemali by sa ani nápady. Napriek tomu sa to deje a len málokedy na krádež doplatia skutoční vinníci. Európsky rok dobrovoľníctva by mal byť obdobím hľadania odpovedí na dve základné otázky: Ako podporovať dobrovoľníkov a ako ich chrániť? Bez zodpovednej reakcie sa po roku obzrieme a zistíme, že sa nič nezmenilo. Akurát sme premárnili obdobie, ktoré je výzvou a teda určitým morálnym záväzkom.
Michal Kaliňák,
politológ, špecialista na samosprávu
0
www.ZIVOTPO.sk
